Radi by sme odpovedali na vaše otázky, takže sa môžu ukázať aj na tejto stránke.

Otázka: Prečo Courage nepoužíva termíny "gay" alebo “lesbička"?

Odpoveď: Courage radí osobám s homosexuálnou orientáciou, aby sa neoznačovali za "gayov" alebo “lesbičky" z týchto príčin:

1. Sekulárny svet zvyčajne tieto termíny používa na ozančenie niekoho, kto je buď aktívnym homosexuálom alebo ním chce byť. Keď sa človek rozhodne “vyjsť von" a povedať "som gay" alebo “som lesbička", človek tým zvyčajne myslí "som taký – narodil som sa takto a chcem žiť takýmto spôsobom. Mám právo nájsť si partnera rovnakého pohlavia, s ktorým chcem mať romantický sexuálny vzťah." “Vyjsť von" ako "gay" alebo "lesbička" zvyčajne neznamená, že "mám homosexuálnu orientáciu a som hlboko odhodlaný žiť čistým životom".
2. Označovaním niekoho odrádzame tých, ktorí chcú skúsiť prekonať svoju homosexuálnu orientáciu. Niektorí ľudia, zvlášť mladí, sú schopní rozvíjať svoj psychosexuálny vývin s duchovnou a psychologickou pomocou. Ak by sme ich označili za "gayov" alebo "lesbičky", mohli by si myslieť, že neexistuje možnosť prekonať túto orientáciu.
3. Človek je niečo viac než jeho sexuálna orientácia. Dokonca ak niekto prežil homosexuálnu orientáciu väčšinu svojho života, je v prvom rade Božím dieťaťom stvoreným na Jeho obraz. Označiť tohto človeka ako "gaya" alebo "lesbičku" je redukcionistickým spôsobom ako o niekom hovoriť. Dokonca sa tu snažíme vyhýbať používaniu slova homosexuál ako podstatného mena alebo ako prídavného mena, ktoré priamo označuje osobu (čiže homosexuálna osoba). Hoci si to vyžaduje viac slov, radšej hovoríme o "osobách s homosexuálnou orientáciou”. O. Harvey povedal, že keby mohol, premenoval by svoju prvú knihu "Homosexuálna osoba" na niečo ako "Osoba s homosexuálnou orientáciou". V katolíckej Cirkvi sú ľudia, ktorí by mohli namietať, že ľudia, ktorí sa označujú za "gayov" a “lesbičky" nemusia nevyhnutne žiť nečistým životom. Je to pravda, ale dôsledky týchto termínov v dnešnej spoločnosti bežne neoznačujú život v čistote. Navyše obmedzujú svoje vlastné možnosti rastu takýmto sebaoznačením a redukujú celú svoju identitu podľa svojej sexuálnej orientácie. V Courage radšej označujeme ľudí podľa ich sklonov, ktoré, hoci psychologicky pochopiteľné, sú stále objektívne nezriadené.

Otázka: Núti Courage svojich členov, aby zmenili svoju orientáciu?

Odpoveď: Členovia Courage nemajú povinnosť stať sa heterosexuálmi, lebo nie je žiadna záruka, že sa takéto úsilie človeku podarí. Čieľom Courage je pomáhať osobám s homosexuálnou orientáciou v rozvoji života vnútornej čistoty v jednote s Kristom. Ak chce akýkoľvek náš člen hľadať heterosexuálny rozvoj, povzbudzujeme ho a stojíme pri ňom, pomáhame mu zachovať si prehlbovanie jeho katolíckej viery a poslušnosti Kristovi ako jeho prvej priorite. Niektorí naši členovia našli rôzne úrovne heterosexuálneho rozvoja ako vedľajší produkt života v čistote po určitý čas.

Otázka: Prečo sa homosexuálna orientácia považuje za "objektívne nezriadenú"? Nie je to tvrdý termín?

Odpoveď: Termín “objektívna nezriadenosť" je filozofickým termínom. Používa sa na označenie homosexuálnej orientácie, lebo takáto orientácia nikdy nemôže viesť k morálne dobrému pohlavnému styku. Namieta sa, že ak muž žiadostivo túži po žene alebo naopak, je to tiež objektívna nezriadenosť. Tento príklad však nie je objektívnou nezriadenosťou, lebo ak muž alebo žena ovláda svoju prirodzenú náklonnosť a chce ju vyjadriť v prirodzenom manželskom stave, je to dobrá vec.

Termín "objektívna nezriadenosť" sa niekoho z nás s homosexuálnou oríentáciou môže dotknúť ako niečo tvrdé, lebo cítime, že sme nikdy nežiadali, aby sme mali homosexuálnu orientáciu a obávame sa, že tento termín je určitým spôsobom odsudzujúci alebo hanlivý. Je dôležité pomätať si, že "objektívna nezriadenosť" je filozofický termín, ktorý popisuje určité sklony, ktoré nezmenšujú našu hodnotu a cenu v Božích očiach.

Je psychologicky pochopiteľné, že určití ľudia zápasia s homosexuálnou orientáciou. Cirkev to uznáva a neodsudzuje ľudí len preto, lebo majú takúto orientáciu. Avšak Cirkev tiež učí, že homosexuálne činy sú vždy nemorálne, a preto treba povedať, že sklony konať takéto činy sú, filozoficky povedané, objektívne nezriadené.

Predovšetkým musíme mať na pamäti, že homosexuálne sklony netvoria našu pravú identitu ako racionálnych alebo kresťanských ľudí. Sme predovšetkým mužmi a ženami stvorenými na Boží obraz – sme nesmierne drahí v Božích očiach a dostali sme dary rozumu a slobodnej vôle. Môžeme žiť v jednote s Kristom, prostredníctvom modlitby a môžeme poznať pokoj vnútornej čistoty. To je Božia vôla pre nás a On nám neustále dáva milosť, aby sme podľa toho žili.

Copyright (C) 2000 Courage